Na výrobu fajok sú najvhodnejšie rastliny, staré viac ako tridsať až päťdesiat rokov, ktoré majú rôzne hrče a hľuzy, čo väčšina biológov považuje za abnormality a novotvary, spôsobené poraneniami a hmyzom. V snahe zvýšiť cenu, označujú sa niektoré drevá aj za vyše storočné. Vysoký vek a abnormality spôsobujú jemnú husto vláknitú štruktúru dreva. Časté sú uzavreniny hmyzu, zeme a kamienkov a preto na výrobu fajok možno použiť iba 25 až 30 % materiálu. Kusy dreva sa varia v medených kotloch až 30 hodín, aby sa biologicky umŕtvili a zbavili zvyškov živice a hmyzu. Varenie dreva vzbudzuje efekt staroby a dáva drevu hnedočervený odtieň. Potom sa drevo niekoľko týždňov opatrne suší. Nasleduje starostlivý výber štruktúry dreva, hľadajú a vyrežú sa vhodné partie s atraktívnym žilkovaním. Defekty sa objavujú až keď sa drevo píli na kusy. Odpad pri tejto procedúre je až 30 %. Červené jadrá hľúz sú zvlášť odolné proti prepáleniu. Staršie drevo býva viac napadnuté hmyzom, ale ak je kvalitné, dosahuje vysokú cenu. Výťažky hodnotného materiálu sú malé. Tak v roku l930 vyviezli z oblasti Morigerati 50 kg bruyéru, v roku l938 zo Sinopoli (oblasť Kalabria) . v roku l939 z oblasti Cosolio ll0 kg a toho istého roku z Maria Salina (Salerno) rovnaké množstvo. V roku l949 z Rametty (Mesina) 40 kg a 37 kg z Fiumedinis.
Spracovávatelia bruyérového dreva rozlišujú niekoľko základných štruktúr : vejárovitú (fiammata), mramorovanú (marezzata), štruktúru granátového jablka (occhio di pernice a granata). Narezané bloky vo váhe asi 0,8 kg sú klasifikované podľa kvality a opatrené pečiatkou. Skupiny písmen označujú pôvod a kvalitu, rímske číslice farebný odtieň , arabské čísla veľkosť. Najvyššiu cenu dosahujú kusy ,takzvané „ebauchons“ s rovnomerným, jemným žilkovaním. Takzvaná francúzska a anglická mixtúra nesmie mať v bloku viac ako tri chyby, odborníci rozlišujú až tridsať variant kvality.
Vo fajkárskych fabrikách prejde ebauchon až osemdesiatimi pracovnými procedúrami. Blok sa reže, hlavička sa vyvŕta, vyfrézuje, krčok sa vytočí, to všetko strojovou výrobou, ale s vysokým podielom ručnej práce. Čím je podiel ručnej práce vyšší, tým viac nadobúda fajka individuálne formy. V súvise s tým stúpa aj jej cena. Špičkové modely s exkluzívnym žilkovaním ostávajú obyčajne v prírodnej farbe dreva. Väčšina fajok sa morí rôznymi odtieňami hnedej až po čiernu, leští, alebo u lacnejších druhov lakuje, aby vynikla štruktúra dreva. Iný postup úpravy je pieskovanie, pri ktorom sa jemným odstránením mäkších častí štruktúry dreva zvýrazní žilkovanie. Tento postup sa používa aj u kvalitných fajok. Ako výhody pieskovania sa uvádzajú : nižšia váha, v dôsledku drsného povrchu lepšia možnosť držania, väčšia plocha povrchu – lepšie odvádzanie tepla a teda zjemnenie fajčenia. Lacnejšie druhy s menej atraktívnym žilkovaním dostávajú strojový reliéf a označujú sa všeobecne názvom „rustica“.Ale aj medzi nimi sú výnimky, napríklad talianska firma Savinelli vyrába reliéfnu fajku zo zvláštneho svetlozafarbeného bruyéru, zvanú „Corallo di mare“, ktorá sa vraj nemusí zafajčovať a jej kvality sa blížia méršaumke.