Že súťaže v pomalom fajčení fajky sa v minulosti konali aj na Slovensku,  svedčia spomienky Heleny R. v rozhovore s Madlou Rjabininovou: 

-  Ako to bolo teda s tým fajčením fajky? – pýtam sa.

 „Jáj, no to nebolo len tak, to si dedko silno utlačil tabak, a to muselo horieť, no – jáj – nie horieť, to by bolo! Len tak, ako sa to povie? Tlieť? No, tak to len tak troška muselo. A to tak bolo že rozprávali a potom si potiahli. Ale to nesmelo vyhasnúť a kto najdlhšie vydržal mať tabak vo fajke ten vyhral.

Dedko bol sedliak a to spolu tak 2 – 4 sedliaci sa stretávali a súťažili kto najdlhšie vydrží fajku fajčiť.

Stretávali sa u Péra na ulici sv. Anny v Nových Zámkoch to bolo tam, ako končil dedkov dom.

Pér bol žid – a tam v pohostinstve či jako mám povedať , lebo dedko hovoril že sa nesmie slovo krčma použiť, že to sa nepatrí – no tam vzadu on mal takú miestnosť a tam sa oni stretávali a fajčili tú fajku.

Dlho to fajčili! Ale to nebolo také organizované.

- Kde bola krčma u Péra? – pýtam sa.

- Na ulici sv. Anny a hneď vedľa bol Vesely – mäsiar a prvé taxi v Nových zámkoch Sucharda.

Ale to už nič z toho neni. Oproti ako mal Pér krčmu je teraz Číňan, potom pekáreň. To nebolo také organizované! To starí páni traja štyria sa stretávali. Sedliaci – či ako to mám povedať.

- A  súťažili?

- No súťažili , ale len o pohár vína, alebo také čosi. Ja som bola vtedy malé dieťa, nepamätám si to tak dobre.

So spomienok Heleny R. ktorá sa narodila v r. 1938 a lepšie hovorí po maďarsky ako po slovensky, ale v tomto rozhovore hovorila slovensky, zaznamenala Madla Rjabininová 

(október 2013).